12.Denník
Jacques píše do svojho denníka:
,,Veronique, moja drahá dcérenka, tu je môj denník, môj jediný majetok, ktorý ti odkazujem; pretože nemám taký majetok, aký otcovia zvyčajne dávajú svojim deťom. Čo mám, to ti dávam. Až dospeješ a staneš sa ženou, snáď ti tieto riadky pomôžu prejsť životom toho, ktorý bol tvojím otcom a ktorý ťa ani na okamih neprestal mať rád. Ľudské zákony sú tvrdé. Trestajú, pretože je pravidlom isté činy potrestať. Veríme len tomu, čo vidia naše oči. Za silu a pravdu považujeme len to, čo v skutočnosti nie je nič iné než slabosť. Nechcem sa ospravedlňovať. Ak sa mi na konci týchto strán podarí vytvoriť v tebe priestor, aby si sa mohla dotknúť toho, čo znamená skutočný život; život, ktorý sa začína na tomto svete a pokračuje tam, kde je všetko svetlom, budem šťastný. Veronique, moja drahá Veronique, spomeň si na mňa.“
