17.Súd
Začína súdne pojednávanie, v ktorom padajú rôzne obvinenia aj protiargumenty. Sudca si je vedomý vážnosti celého prípadu a predstiera, že chce vyniesť spravodlivý rozsudok. Začína tvrdý boj medzi žalobkyňou a obhajcom. Pred tým, ako bude vynesený rozsudok, dostáva Jacques priestor na záverečné slová, v ktorých hovorí:
„Postihujete mladých ľudí, i keď my nie sme ničím iným, iba tým, čo z nás urobili naši otcovia. Naše činy sú len dôsledkami výchovy, ktorej sa nám dostalo; príkladov, ktoré sme videli; nedostatkov, ktoré nám ako dedičstvo odkázala ich pochabosť. A trest padá na naše hlavy. Koľko nespravodlivosti volá po odplate! Koľko zavrhnutých plače vo väzeniach, koľko osamelých vo svojich rodinách! Nepovstanú v deň súdu? Poslední budú prvými.“
Sudca vstáva a vyhlasuje rozsudok: trest smrti. Jacques v piesni Príde chvíľa pre každého z nás prijíma blížiacu sa smrť. Cestou stretáva otca Thomasa, ktorému podáva denník pre dcéru Veronique. Otec Thomas verí, že Jacques pôjde priamo do neba a požehnáva ho. Stráž odvádza odsúdenca na popravisko.
